Dievčatko, ktoré od narodenia prenasledoval tieň

(krátky príbeh o straej známej dievčine...)

/začiatkom roku 1718 v Anglicku/

            V jednu tichú, takmer mŕtvu noc, kde by aj sama smrť umrela, narodilo sa v malom mestečku dievčatko. Matka hneď po pôrode na vyčerpanie umrela. Diečatku tak ostalo iba jej meno- Marry. Krásne meno, nemyslíte?!

Po dvoch týždňoch si do starej nemocnice prišiel po dievčatko jej otec.  Zobral ju domov, položil do izby, zamkol ju, a nechal ju tam. Vlastne na ňu aj zabudol. Bol totiž veľký alkoholik a celé dni trávil v krčme.

Až keď si našiel novú známosť, všimol si, že mu chýba dcéra. To prešli 4 roky. Dievča už kľudne mohlo byť mŕtve.

            Otec sa rozpomínal a odomkol izbu. Marry našiel zázračne pri živote, dokonca aj na nohách, no niečo na nej bolo zvláštne. Štyri roky v temnote jej zjavne pridali na vzhľade. Koža okolo očí jej stmavla, a boli na nej stopy po krvy. ,,Možno je chorá.“ pomyslel si vtedy jej otec. Ale na Marry to nebolo badať, ba vyzerala až príliš zdravá. Šťastné to dieťa. Musela toho veľa preplakať. Otec a jeho nová priateľka sa občas zaujímali o dieťa, ale to sa akoby vychovávalo samo. Nikto nevedel, čo Marry stvára, keď je sama. Marry vlastne ešte nikdy neplakala. Jedného dňa sa rozhodla spýtať sa otca na mamu. Otec jej povedal, že bola dosť tajomná, a žila podobný život, ako teraz začína mladá Marry.  Veľmi ju to potešilo. Asi si pomyslela, že to, čo v tajnosti robí nieje také zlé. V skutočnosti sa rozprávala s diablom a démonom, do mesta zvolávala duchov a snažila sa privolať aj smrť, aby sa mohla pomstiť otcovi. Ale nikto o tom nevedel. Iba steny drobnej temnej izby s jedným oknom. Malé dievča nenávidelo svojho otca za tie štyry roky samoty. Dovŕšila päť rokov. Čas ísť do školy. Otec ju zapísal na miestnu univerzitu so základnou školou.

            Dievča to malo od prvej triedy ťažké. Všetci sa jej vyhýbali, dokonca aj učiteľka mala strach, keď sa na ňu Marry pozrela svojimi tmavými, neumývanými očami. Veľa starších detí si o nej šepkalo, že je diablovo dieťa, čo nabrali od svojich otcov. Tieto zvesti prišli aj medzi prvákov a všetci na ňu začali ukazovať prstom a robiť jej zle. Marry bola preto psychicky zrútená, a to bol len začiatok. Dva roky to šlo takto, vždy spustila svoj krik, ale nikdy neplakala. V tretej triede ju začali biť. Za školou ju mlátili palicami, a tak jej spôsobovali dosť zranení. V škole sa jej taktiež nedarilo s učním a bola všetkým na posmech. Vždy sa nad ňou vznášal tieň malého zlého dievčatka, ktorý jej taktiež ostal po matke. Doma ju začal otec tírať a dievča si pomaly zvykalo. Raz, keď odchádzala zo školy, zbadala pred školou dav ľudí. V rukách mali kamene a palice a vykrikovali, ako o život. Stála tam, ako skamenená a oni do nej začali hádzať kamene. Trafili ju do oka, o ktoré následne prišla. Smutné dvojcopé dievčatko. Všade po tele mala rany a modriny po kameňoch a utiekla domov. Otec ju zjazdil, zmlátil, udrel po hlave železnou tyčou a nechal ju na zemi krvácať, a prvý raz plakať. Marry ronila z oka krv. Pach krvy privolal smrť. Smrť pomohla dievčaťu na nohy a spoločne zabili Marrynho otca, jeho priateľku a celé mesto postupne. Prežila len Marry. Táto udalosť vstúpila do histórie, a ľudia z vedlajšieho mesta prišli k pravému príbehu. Marry je však stále medzi nami, a od vtedy, keď ju niekto spomenul v zlom, prišla sa pomstiť v mene smrti. Anglické mesto už nikdy nebolo obývané, a neskôr aj vyhorelo.